Som sám doma a len tak hľadím z okna von,
Nádej odplávala niekam s rozumom.
Na ceste iba ty a prázdny taxík,
Nenastúpiš sama , poznám to s praxi.
Nenápadne sleduješ moje zastreté okno,
No ja neprídem , oko by mi zmoklo.
Vysušíš moria , roztopíš ľadovce,
Len k tebe k nohám spadol svet.
Prekročíš cestu , taxík už trúbi,
Tvoje srdce je Titanik ,vyskočím z paluby.
Zahubila si to v čo som veril,
Odpustím Ti , to zatvorenie dverí.
Už si odišla , nevrátiš sa mi späť,
V mysli mi ostane iba tvoja Chanel 5.
Nikdy si nerobila , ako si kto zapískal,
Šepot tvojich citov , sa ozýva z letiska.
Detektor kovov ti pri srdci zapípal,
Prepáč že som sa ešte von nepýtal.
Usmiala si sa , na štýl nevinnej teroristky,
Moja hviezdička , čo bliká bez poistky.
Dve hodiny do odletu , čo tu asi nechám svetu?
Chcel som počuť vetu ,no myšlienkami som ti len , zhasínal cigaretu.
Nech si do tela nepúšťaš ďalšieho nájomcu,
Tie vety čo počujem vo vetre ,pre mňa veľkým čarom sú.
Už si vzlietla , vidím ťa na oblohe ako anjela smerujúceho do neba,
Nachvíľu si uvedomíš , kde je tvoja potreba.
Počas stúpania lietadla , márne zapínaš telefón,
Lietadlo klesá , ty si toho problémom.
Už nikdy nebudem počuť, čo si povedať chcela,
Možno len , že to pri mne bola iba hra.
Ale verím že niečo, čo znamená pre mňa veľa,
Prídem ťa pozrieť láska prvého novembra.
Dátum vloženia 31. 7. 2007 12:25reality_boy
Pery neklamú
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1755
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti